Založiť občianske združenie nie je iba o vypĺňaní hromady úradných papierov, ale predovšetkým o tom okamihu, keď sa partia nadšencov rozhodne, že ich vízia má reálnu váhu a zaslúži si oficiálny podpis. Mnohí sa na úvod zľaknú byrokratického aparátu, no v skutočnosti ide o postup, ktorý vás núti utriediť si vlastné predstavy a definovať, čo presne chcete v tejto našej spoločnosti zlepšiť alebo zveľadiť. Prvým krokom je nájsť aspoň troch ľudí, ktorým v hrudi bije podobný tep, pričom aspoň jeden z nich už musel sfúknuť osemnásť sviečok na torte. Potom prichádza tá najkreatívnejšia a zároveň najpodstatnejšia časť, ktorou je tvorba stanov.
Zabudnite na strohé odpisovanie vzorov z internetu, ktoré v sebe nesú pachuť neosobnej predlohy. Vaše stanovy sú ústavou vášho malého sveta, mali by jasne hovoriť o tom, kam kráčate, kto môže držať réžiu a ako sa naloží s majetkom, ak by zápal časom vyprchal. Keď už máte v ruke tento dokument spolu s návrhom na zápis, vaše kroky smerujú na Ministerstvo vnútra, kde sa za malý poplatok začína písať oficiálna história vašej iniciatívy. Nie je to len o pridelení identifikačného čísla, ale o prijatí zodpovednosti za spoločný priestor. Sedliacky rozum hovorí, že papier znesie veľa, no skutočnú hodnotu združeniu vdýchnu až konkrétne skutky, transparentné nakladanie so zdrojmi a schopnosť neutopiť sa v malicherných sporoch ihneď po prvej schôdzi.
Akonáhle vám v schránke pristane potvrdený zápis, otvárajú sa vám dvere k partnerstvám, grantom či asignácii dvoch percent z dane, čo sú nástroje, ktoré vášmu idealizmu dodajú potrebné palivo. Celý proces je skúškou vašej trpezlivosti a odhodlania, no ten pocit, keď sa z abstraktného nápadu stane právoplatný subjekt schopný reálne pomáhať, stojí za každú minútu strávenú nad tlačivami. Je to cesta od „ja“ k „my“, ktorá dáva nášmu štátu potrebnú hĺbku a dokazuje, že občianska aktivita nie je len prázdna floskula, ale živý mechanizmus zmeny, ktorý máme plne vo svojich dlaniach.