Rubrika: Vzdelanie

Odvolávajúc sa na staroveké zdroje, sa odhaduje, že Platón sa narodil v Aténach, iné zdroje uvádzajú aj ostrov Aigína, okolo roku 427/428 pnl. V detstve sa mu dostávalo vynikajúceho vzdelania, začal aj literárne tvoriť. Vo svojich 20-tich rokoch stretol Sokrata, ktorý jeho myslenie zmenil. Prestal sa venovať literárnej tvorbe a dal sa na dráhu filozofa. Po stretnutí so Sokratom, Platón zmenil nielen svoje myslenie, ale aj spôsob života. K filozofii sa dostal pri hľadaní spravodlivosti a odpovede na otázku, ako sa mohol Sokrates stal vynikajúcim filozofom, keď bol len „obyčajným“ remeselníkom a on ako jeho žiak je aristokratom.

Jeho filozofia vychádzala z Pytagorovho učenia, zaujímal sa o problematiku, čo je vo svete večné a nemenné, a tak sa dostal k teórii existencie dvoch svetov, dnes nazývaným Platónov dualizmus,ktorý znamenal obrovský pokrok v západoeurópskom myslení.

Platónov dualizmus vychádzal z dvoch odlišných svetov, ktoré mali rôznu filozofiu a opierali sa o autorove teórie vnímania.

1. Svet vnímaný zmyslami
2. Svet ideí

Z hľadiska filozofie je Platón známy hlavne svojimi gnozeologickými názormi a postojmi k štátu. Platón ako filozof sa hlási k idealistom, o gnozeológii hovorí, že materiálny svet nie je možné spoznať na základe zmyslov, lebo tie nás klamú. Priblížil to na príklade ponorenej palice do vody, ktorá sa len javí ako zlomená, ale v skutočnosti nie je. Svet zmyslovo vnímateľný Platón vnímal ako nedokonalé bytie, v ktorom všetci žijeme.

Ako súvisí Platónovo vnímanie ideí so štátom a jeho zriadením? Platón totiž aj štát vnímal ako ideálny svet, v ktorom by malo vládnuť dobro. Tak ako duša človeka má tri časti, aj v spoločnosti by mali existovať tri rozdielne triedy hierarchie, ktoré by mali byť v harmonickej rovnováhe. Platón videl rozloženie spoločnosti nasledovne:

1. Vládcovia: trieda zodpovedajúca rozumovej časti, podľa jeho filozofie by vládcovia mali byť filozofi.
2. Strážcovia: trieda určená na to, aby bojovala.
3. Pracujúci:trieda určená na výrobu spotrebných statkov, ktoré sú nevyhnutné pre spoločnosť.

Platón pri budovaní štátu pripisuje prvoradý význam už pri výchove detí.Podľa jeho názoru, by sa deti mali oddeliť od rodičov už od narodenia a do veku 18 rokov by sa mali spoločne vzdelávať. Výchovu si predstavuje ako vedenie detí k zásadám, ktoré predstavujú zákon. Už od detstva je nutné deti viesť k dobrosti a už od útleho veku im vštepovať ideály a túžby stať sa dokonalým občanom. Len vtedy môže vzniknúť ideálny štát s ideálnym panovníkom.

Keď niekto chce postaviť pre seba dom, iste si dá záležať, aby bol dom pekný, a aby vydržal prípadný nápor výkyvov počasia. Taký dom by nemalo zvaliť ani menšie zemetrasenie. Alebo, keď sa chystá turista na náročný výstup do hôr, tiež si pripraví všetky potrebné veci, aby celý výlet bezpečne zvládol, a zdravý sa vrátil domov. Keď chce kuchár uvariť jedlo snov, tiež si suroviny a náčinie najprv pripraví, aby ich mal po ruke, keď zapne varič. Tiež lekár, kým začne liečiť choroby, sa musí čo najlepšie pripraviť, aby pacientovi neuškodil ešte viac.

     Mnoho z nás si spomenie na školské roky, keď sa usilovne snažil naučiť preberanú látku a písať domáce úlohy. Bolo také ťažké sadnúť poobede ku stolu, a vybrať učebnice, namiesto futbalu s kamarátmi na dvore. Naši rodičia nám stále pripomínali: "Čo sa za mladi naučíš, na starosť ako by si našiel." Nechápali sme závažnosť týchto slov. Veď vonku tak krásne svietilo slnko, a ozýval sa pokrik kamarátov zabratých do futbalu. Takto to väčšinou išlo až do maturity alebo učňovských skúšok. O maturite sa hovorilo, že je prvou skúškou dospelosti.

A po strednej škole – život. Alebo vysoká škola. Keď chcel študent postupovať, musel sa naučiť množstvo nových ťažkých vecí. Potom štátnice a prax – práca, život. Život, ktorý prinášal už problémy, ktoré sme museli riešiť, a vyriešiť, lebo inak by sme nemali na chlieb. Koľko krát sme si spomenuli na naučené vedomosti. A koľko krát sme si pomysleli:"…keby som sa toto len na tej škole lepšie naučil! Čo teraz?…"

    Hovorí sa, že: "S poctivosťou najďalej zájdeš." Myslím, že to platí aj pri učení a následných znalostiach. Ak niekto poctivo zbieral vedomosti v mladosti… "…na starosť akoby našiel." Nie vždy je po ruke človeku jeho učiteľ z mladosti. Potom ako len dobre padnú slová z učebnej látky, ktoré nám pomôžu vyriešiť problém čo priniesol život. Vieme, že aj lekári sa učia celý život, a robia mnoho atestácií, aby obhájili svoje znalosti a zručnosti pri liečbe pacientov. Tak isto aj vývoj v mnohých oblastiach nášho života a práce vyžaduje priebežné štúdium. Napríklad, len vývoj v počítačovej technike je taký rýchly, že pre udržanie kroku s ním, aby sme nezaostali, je potrebné priebežne naberať nové znalosti. Inak často môžeme prísť o prácu. Vidíme, že vzdelávať sa oplatí. Ba priam, že je to nevyhnutné.