Rubrika: IT

Postupom času bolo možné spracovať informácie rafinovanejším spôsobom. Veľkým míľnikom bolo vytvorenie písma. Záznam znakov umožnil konzervovať informácie exaktnejšie a neskreslil pri tom ich vlastnosti. Prenesená informácia mala väčšiu hodnotu. Médium tejto formy prenosu sa neustále vyvíjalo (vyvíja?). Prvotné prostriedky boli triviálne: kameň, hlinené tabuľky… O niečo vyššie sa objavovali papyrus, pergamen, papier, ktoré spôsobili výrazný rozdiel rýchlosti prenosu informácie. Správcovia informačných technológií tej doby – pisári – mali obrovskú cenu. Konzervovaná informácia naberala na hodnote. 

Proces spracovania a využívania informácií v čo najvernejšej podobe bol v centre diania. Potreba predať ďalej novozískané poznatky naberala na obrátkach s rozširovaním vedomostí ľudstva. Vynálezy ako doskotlač, pečatidlá či razidlá posúvali šírenie poznatkov vpred. V tej dobe novoskonštruovaná kníhtlač bola obrovským posunom. Predávanie informácií sa opäť zrýchľovalo. 

V ďalšej histórii sa začali vyvíjať technológie, ktoré najprv nemuseli vyzerať ako nápomocné pre rozvoj prenosu informácií. Prístroje sa zdokonaľovali a tým rástli možnosti ich využitia. Revolúcia so sebou priniesla telegraf, ktorý umožnil rýchly prenos informácií na veľkú vzdialenosť. V tomto období sa ľudstvu po prvý krát podarilo preniesť zvukovú stopu. Táto forma spracovania informácie bola fenoménom a ďalším skokom v predávaní informácie. Prvým mediátorom bol telefón. Rádio predsavuje ďalšieho nástupcu v zdieľaní informácie v podobe zvukového záznamu. Samozrejme prenos audio záznamu nezastal pri týchto dvoch zástupcoch. 

Vývoj spracovania a prenosu informácií čo najvernejšie pokračoval v podobe vzniku prvých televízorov. Technika umožnila prenos obrazu. Vlastnosti informácií sa tak lepšie zachovávali počas prenosu. Televízory nezostali poslednými zariadeniami v revolúcii prenosu informácií a hranica sa dnes posúva rýchlejšie ako kedykoľvek v histórii. 

Slovo informatika nás prenasleduje v našom každodennom počínaní. Význam tohto pojmu však nie je vždy taký zrejmý ako sa môže javiť. Jazykovedný ústav ľudovíta Štúra vysvetľuje slovo informatika nasledovne: „vedný odbor zaoberajúci sa štruktúrou, vlastnosťami (nie obsahom), spracovaním a využitím informácií, najmä vedeckých, “ alebo: „počítačové spracovanie informácií “.

Aby sme mohli ďalej hovoriť o infromatike, je potrebné si presne definovať pojem “informácia“. Informácia je, najjednoduchšie povedané, akási správa o deji podaná medzi odosielateľom a prijímateľom, ktorá znižuje prijímateľovu neznalosť o deji. Správa sa stáva informáciou, keď je spracovaná – človekom, prípadne digitálne.  

Druhá definícia informatiky je intuitívnejšia. V tejto časti však budeme pracovať s prvým výkladom, keďže laické znalosti by neboli schopné plnohodnotne obsiahnuť vývoj techniky. Informatika sa ukazuje z tohto uhla pohľadu staršou ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Informatika, alebo skôr jej predchodcovia, sprevádzali ľudstvo počas celej jeho epochy. Informácia bola vždy uschovávaná a prenášaná rozličnými formami, už jaskynní ľudia hľadali cestu, ako spolu komunikovať na dlhšie vzdialenosti, ako prenášať informácie o počasí, či o nebezpečenstve. V dejinách sa takto postupom času vyvíjalo médium pre prenos informácií.  

V ranných rokoch ľudstva prebiehal prenos informácií najmä zvukovými prejavmi, akusticky. V tomto období však boli médiá pre záznam akejkoľvek audiostopy nanajvýš fikciou. Podobu s informatikou by sme mohli hľadať možno len v obrazových prejavoch vytvorených vtedajším obyvateľstvom na primitívne médiá ako kameň, hlina, rohy zvierat… Nevieme do akej miery môžeme považovať tieto informácie za relevantné, no je zrejmé, že to bol prvý pokus spracovania a zaznamenávania informácie.

Zatiaľ čo v zdravotníctve, poľnohospodárstve a doprave je zlepšenie s využívaním informačného systému s prístupom k osobným dátam občanov úplne ľahko predstaviteľné, v justícií a financiách už aj inštinkt navráva, že by to mohlo dopadnúť zle. Tu totiž dochádza ku kolízií dvoch premís ľudského správania: túžba po moci a túžba po lepšej spoločnosti. Túžba po moci však predsa len z pohľadu histórie prevažuje a teda sa môže stať pre spoločnosť nebezpečnou.

Ľudia v spodných vrstvách spoločnosti, ktorí nemajú prístup k vedeniu krajiny, by teda nemali byť ochotní poskytovať svoje informácie zo strachu z ich zneužitia. Aj napriek tomu každý deň posielajú cez internet rôznym spoločnostiam aj veľmi citlivé informácie. Nerobia tak celkom z nevedomosti, skôr z pohodlnosti. Ľudia nevedia, či a ako sú tieto dáta zneužívané, nezaujíma ich, čo za dáta poskytujú a čo sa s nimi ďalej deje.

Spoločnosť si zvykla, že pokiaľ chce využívať niektoré služby, platí za ne nie peniazmi, ale v dnešnej dobe informáciami. Moc, ktorú vďaka tomu majú spoločnosti a korporácie získavajúce tieto data, je nepredstaviteľná. Denné pôsobenie na ľudské vnemy môže nenápadnými krôčikmi ovplyvniť štátne voľby v jednotlivých krajinách, čo môže viesť až k vojenským konfliktom.

Len ťažko si môžeme domýšľať, čo by mohli pracne zozbierané dáta najrôznejších inštitúcií spôsobiť v rukách nepovolaných. A tak jedna z najdôležitejších oblastí informatiky už nebude spočívať v spôsobe ukladania dát, ale v ich ochrane. A napriek tomu, že vývoj kybernetickej bezpečnosti je v plnom prúde, denne dochádza k únikom zle zabezpečených dát. Je to, bohužiaľ, nezmyselný boj s veternými mlynmi Dona Quijota, lebo útočníci vždy skôr či neskôr nájdu slabú časť systému a tam zaútočia. Chcú totiž získať moc a tú získajú, respektíve ju udržia, iba nezastaviteľní. 

Takmer všetci ľudia si pod pojmom „informatika“ predstavia miestnosť plnú blikajúcich prístrojov – počítačov, monitorov a klávesníc. Táto predstava nie je úplne mylná – často sa informatika totiž študuje ako súčasť počítačových vied a informačných technológií – no rovnako často sa v týchto oboroch stretnete aj s matematikou, či fyzikou. Známy informatik a zakladateľ informatickej teórie hľadania najkratšej cesty, Edsger W. Dijkstra, povedal: „Informatika nie je o počítačoch viac ako je astronómia o teleskopoch.“ Počítače a zariadenia sú v informatike nástroje zrýchľujúce a uľahčujúce proces spracúvania informácií. Počítačom ako prístrojom sa osobne venuje počítačová veda, computing science.

Informatika sama o sebe študuje a získava, spracováva (prekladá, či transformuje), uchováva, organizuje (a zároveň vytvára štruktúry na organizáciu), rozširuje a prenáša informácie – štruktúry, správanie a interakcie ako prirodzených, tak aj umelo vytvorených systémov. Teda, je to veda zaoberajúca sa štúdiom informácií a ich automatickým, algoritmickým spracovaním.

Rovnako ako napríklad biológia či chémia sa informatika ako veda v rámci štúdia svojho oboru zaoberá rôznymi predmetmi, podľa ktorých sa ďalej delí na disciplíny, a to teoretické, teoreticko-aplikované, aplikované, hraničné a technické.

Medzi teoretické disciplíny informatiky radíme hlavne diskrétnu matematiku, vrátane kombinatoriky, tvroby algoritmov, teórie vypočitateľnosti, a tak ďalej. K teoreticko-aplikovaným možno priradiť štúdium konkrétnych, už existujúcich algoritmov, programovacích jazykov a distribuovaných systémov. Aplikované informatické vedy sú “zodpovedné” za všetky technologické vymoženosti, s ktorými sa denne stretávame a využívame ich – informačné systémy (napríklad univerzít), operačné systémy zariadení, databázy. Technické informačné vedy prevádzajú myšlienky teoretickej informatiky a aplikovanej informatiky do formy. Technická informatika realizuje architektúru informačných systémov. Ku hraničným disciplínam radíme tie, ktoré hraničia s inými vedami – bioinformatika, medicínska informatika, A.I. (artificial intelligence alebo umelá inteligencia),…

Teoretická informatika sa venuje hlavne skúmaniu logiky a tvorbe efektívnych algoritmov a pozoruje princípy a zákonitosti štúdia informácií. Aj preto vo svojej podstate je a bude stále aktuálna – na rozdiel od aplikovanej informatiky, ktorá sa deň odo dňa mení. Treba však uviesť, že s postupom času, pokrokmi v oblasti aplikovanej informatiky (vývojom technológií), kvôli stále komplikovanejším počítačom a prístrojom sa teoretická informatika neustále rozvíja a používa čoraz abstraktnejšie výrazy.

Cieľom teoretickej informatiky je skúmať možnosti analýz a spracovávania informácií, ich ukladanie, vytváranie a zdokonaľovanie kódovacích jazykov a metód na prácu s informáciami. Zaoberá sa štúdiom času, priestoru, dynamiky a komunikácie prístrojov. Vždy hľadá najefektívnejšie riešenie pre prenos čo najväčších dát a ich analýz. Poznatky teoretickej informatiky sú ďalej využívané všetkými disciplínami informatiky. S algoritmami a kódmi vytvorenými teoretickými informatikmi sa stretávame denne – pri používaní mobilných telefónov, počítačov či iných zariadení, v zdravotníctve, vo verejnej doprave,…

Vedné podoblasti teoretickej informatiky zahŕňajú mimo iné teóriu zložitosti, teóriu formálnych programovacích jazykov a ich sémantiku, či diskrétnu matematiku (kombinatoriku, teóriu grafov, matematickú logiku). 

Teoretická informatika je vlastne matkou pre všetky ostatné disciplíny informatiky. Z jej princípov, výpočtov a teórií čerpajú aplikovaná informatika, ako aj technická informatika a samozrejme aj hraničné informatické vedy. Bez jej prínosov by sme sa ako ľudstvo nikdy nedostali tam, kde sme. Nemohli by sme komunikovať naprieč celým svetom v priebehu pár sekúnd, nebolo by možné zachraňovať životy (nielen ľudské) v takej mierke ako môžeme dnes, neboli by sme schopní tvorby architektonických umeleckých diel ako je napríklad Burdž Kalífa. Teoretická informatika a jej dcérske odbory nám nielen zlepšujú kvalitu života, ale nám ho aj denne predlžujú a umožňujú nám prežívať zázraky, ktoré by si v minulosti bolo možno len ťažko predstaviť.

Zaznamenávanie, spracovávanie a sprostredkovávanie dát, ktoré nám informatika poskytuje by sa dali označiť ako základ budúcej spoločnosti. Ten, kto má prístup k informáciám, má totižto aj moc a človek odjakživa prahne po moci. Dostupnosť informácií ponúka ľahké nadobudnutie moci všetkým, ktorí by sa k nej inak nedostali. To môže mať blahodarné, avšak aj katastrofálne následky.

Dokonalý informačný systém v rukách osvieteného vedenia spoločnosti by umožňoval reagovať na potreby obyvateľstva na všetkých úrovniach.
V poľnohospodárstve by priniesol možnosť plánovaného hospodárstva na základe záznamov o tržbe a dopyte, čo by obmedzilo plytvanie potravinami.

V zdravotníctve sa ponúka dnes toľko skloňovaná digitalizácia, spočívajúca v zavedení jednotnej karty pacienta, do ktorej by mali prístup jeho ošetrujúci lekári. Tým by zmizla nutnosť neustáleho opakovania anamnézy a lekárom zaťaženým byrokraciou by konečne odľahlo. Vďaka tomu, by sa mohli sústrediť na poskytovanie kvalitnej lekárskej starostlivosti.
Komplexný systém zbierania dát dopravy by s pomocou výpočtovej techniky umožnil autonómne riadenie dopravy, vrátane osobných automobilov. To by so sebou prinieslo elimináciu zbytočných dopravných nehôd spôsobených ľudským faktorom a tiež zvýšenie spoľahlivosti transportných služieb.

Takmer vo všetkých oblastiach súvisí využitie informácií s obmedzením slobody, a to síce môže priniesť spoločnosti celý rad benefitov, ale za cenu nedôvery k držiteľovi informácií. Predstava fungovania justície v štáte, ktorý starostlivo zbiera dáta o svojich občanoch je takmer dystopická. Rovnako ako aj ich využitie vo finančníctve. Mohlo by samozrejme dôjsť k úplnému potlačeniu kriminality a korupcie, k likvidácii čierneho trhu a prerozdeleniu finančných prostriedkov do miest, kde sú potrebné. Ale toto je pravdepodobné skôr menej ako viacej.

Informatika je neodlučiteľnou súčasťou života moderného človeka. V zdravotníctve plní informatika deň odo dňa dôležitejšiu a dôležitejšiu rolu a preto je dôležité (najmä pre zdravotníkov) vziať na vedomie jej existenciu a čo najlepšie pochopiť jej princípy. Je možné, že postupom času a vývojom technológií budú lekári ako ich dnes poznáme nahradení, no myslíme si, že ľudský element v kontakte s pacientom zostane dôležitý a prítomný vždy.

Za posledných pár desaťročí sa informatika, ako taká, stala veľmi dôležitou súčasťou zdravotníctva, a preto by sa ju mali najmä lekári, zdravotníci, no aj študenti zdravotníckych odborov (medicína, zdravotná sestra, embryológia, genetika,…) snažiť pochopiť a začať ju už teraz aplikovať do ich životov.

Aby sme takpovediac „kráčali s duchom doby“, ktorá je veľmi rýchla a meniaca sa, a v ktorej momentálne naozaj vládnu svetu informačné technológie. Ktovie, možno časom budú aj lekári vedieť byť nahradení umelou inteligenciou (A.I. – artificial intelligence).

Ľudský faktor v zdravotníctve by sa mal snažiť byť čo najšpičkovejším. Nemal by sa brániť postupu technológií a nebáť sa nahradenia umelou inteligencou. Treba si uvedomiť, že umelá inteligencia človeka nikdy nebude môcť plne nahradiť. Nie je a pravdepodobne nikdy nebude schopná empatie a “selského rozumu”. Umelej inteligencii sa síce nikdy nebudeme môcť vyrovnať intelektom a pamäťovými možnosťami, no ona sa nám nemôže vyrovnať v ľudskosti. Je potrebné, aby lekári a zdravotníctvo s umelou inteligenciou a informačnými technológiami ple spolupracovali, aby vytvorili čo najefektívnejší tím.

Umelá inteligencia, počítače a zariadenia sú síce precízne a naoko dokonalé, no chýba im ľudská duša, dôvtip a schopnosť súcitiť so svojim druhom. Netreba zabúdať, nie nadarmo sa hovorí “Technika je dobrý sluha, ale zlý pán.” – všetko s mierou.

Keď som bola menšia, tak som veľmi túžila po tom, aby som niekomu zistila jeho heslo na facebook. Bola som strašne zvedavá, čo si niekto píše s inými ľuďmi a či ma naozaj tí ľudia majú tak radi alebo si to len namýšľam. Keby som vedela ako sa správajú k iným ľuďom, tak by som možno bola menej naivná a nemyslela si, že sa ku mne správajú nejako výnimočne. Nikdy sa mi to však nepodarilo. Nikdy som nezistila žiadnou metódou heslo svojich priateľov alebo frajerov. Možno to bolo na škodu a možno práve ani nie.
Tak čo chceli by ste vedieť niekoho heslo? Zišlo by sa vám to? Máte takú túžbu poznať heslá svojich priateľov, známych alebo rodiny?
Tak potom verte, že aj ostatní ľudia sú zvedaví a chceli by poznať vaše heslo na rôzne portály ako  je facebook, gmail alebo niečo také. Potom sa nečudujte, keď sa vám stane taká vec -> ste na internete konkrétne napríklad na facebooku -> pozeráte si nástenku, keď tu zrazu -> vám vybehne úvodná stránka facebooku s textom, že pre pokračovanie sa musíte prihlásiť -> vyzerá to ako keby vás niekto na druhom počítači odhlásil v tom momente alebo niečo podobné – > NO POZOR!!! Nezadávajte svoj email a heslo!!!! -> všimnite si webovú stránku, nie je to facebook, ale nejaký preklik, ktorý sa vám otvoril.. -> keď neveríte, tak kľudne si vymyslite nejaký email a heslo a dajte prihlásiť -> automaticky vás presmeruje naspäť na váš facebook, hoci ste zadali úplné bludy -> to je neskutočné, že?
Netvrdím, že takéto útoky sú cielené presne na vašu osobu a niekto túži poznať práve vaše heslo, ale možno zbiera heslá od rôznych ľudí. Prekliky sa vám môžu udiať na všelijakých stránkach a obzvlášť veľký pozor si na to dajte pri stránkach internet bankingu. To môže byť veľmi nebezpečné, keď poskytnete niekomu svoje meno a heslo. Potom sa pokojne môže prihlásiť na váš účet a celý vám ho pomaly, ale isto vybieliť. To predsa nechcete.

Vo všeobecnosti môžeme problémy s pevným diskom rozdeliť na logické a mechanické. Logické chyby sú tie, kedy disk po technickej stránke funguje v poriadku, ale nie je možné sa dostať k dátam. Počítač, notebook alebo akékoľvek iné zariadenie, ktoré dokáže pristupovať na disk sa jednoducho nevie k dátam dostať. Chyby mechanického charakteru zapríčiňuje samotný disk a komponenty, z ktorých je vytvorený.
S klasickým problémom logického charakteru sa stretávame pri kúpe nového disku, ktorý zväčša pri prvom pripojení nie je viditeľný. Netreba však panikáriť, ide o bežnú záležitosť. Ak používate Windows, stačí sa preklikať do Správcu diskov, kde s najväčšou pravdepodobnosťou bude disk viditeľný. Nový disk je potrebné naformátovať, to znamená pripraviť na používanie v danom zariadení. Proces formátovania môže trvať pár minút až hodín v závislosti od typu formátovania a hlavne od veľkosti disku.
V prípade, že disk ste už používali a zrazu nie je pre počítač alebo iné zariadenie viditeľný, problém môže byť niekde inde. Existuje množstvo programov na opravu a obnovu dát z disku, ktorými je možné vyriešiť logické problémy. Ich použitie by mal prevádzať iba človek, ktorý vie čo robí a ak s tým nemáte skúsenosti, radšej to prenechajte na odborníkov, než by ste mali riskovať stratu dát.
Poruchy diskov najčastejšie vznikajú pri páde alebo silnejšom náraze. Týka sa to najmä externých prenosných diskov. Jemná elektronika vo vnútri disku je veľmi citlivá a aj najmenší otras môže spôsobiť problém. Dostávame sa teda k mechanickým problémom – môže ísť o zaseknutú čítaciu hlavicu alebo zaseknutý motorček platne disku. Odborný servis ich dokáže späť rozhýbať a disk môže byť funkčný naďalej. Pokiaľ pri páde alebo náraze disku došlo aj, napríklad, k poškriabaniu platne je možné že disk už nie je možné obnoviť a tiež niektoré dáta môžu byť nenávratne preč. Ak v disku došlo k poruche krokového motorčeka alebo elektronických obvodov, tieto problémy sú riešiteľné, treba si však zvážiť, či dáta na disku stoja zato, obecne tieto opravy sú dosť drahé a lacnejšie by vyšiel úplne nový disk.

Žiť život podľa svojich predstáv sa môže zdať niekedy nesplniteľná úloha. Každý z nás sa o to pokúša pri svojom živote.
Väčšina párov, ktoré spolu chodia sa v dnešnom svete zoznámi cez internet. Zoznamky, pokec, facebook alebo len niekto niekde pridá vtipný komentár a ten druhý ho osloví, že sa mu to naozaj podarilo. Vyhľadať si partnera cez rôzne aplikácie nie je takisto nič nové. Mladý človek si chce nájsť svoju spriaznenú dušu a preto skúša všetko možné aj nemožné, len aby ju našiel.
Z našich životov sa vytráca romantickosť. To, že vás niekto osloví na ulici, že sa mu páčite. Vypýta si od vás vaše telefónne číslo. Pochváli vám váš úsmev. Zbalí vás na diskotéke alebo sa na vás usmeje po ceste do školy, či z kostola. Bežné situácie, pri ktorých sme boli voľakedy v minulosti naozaj duchom prítomní, sa dnes už vytrácajú zo života.
Život je o prežití pár okamihov, ktoré nás majú spraviť šťastnými. Možno nebudú také ako sme si ich predstavovali, no môžu byť ešte lepšie a krajšie. Nikto nevie ako sa mu podarí prežiť jeho krásny, možno krátky život. No, vieme isto, že život sa mení. V minulosti sa ľudia zoznamovali úplne inak ako dnes. Vlastne, niektoré manželstvá sa uzatvárali len preto, že sa ich rodičia na tom dohodli. Mladí sa potom naučili mať sa rady. Niektoré ale nie. Potom takíto ľudia mali zo svojho života príliš veľké utrpenie.
Takže pravdepodobnosť, že sa so svojou láskou zoznámite niekde vonku každým rokom klesá. Nástupom a nárastom používanosti informačných technológii sa stráca duchaprítomnosť pri bežných činnostiach. Bežní ľudia si pri svojich prechádzkach (ak vôbec ešte nejaké praktizujú) nevšímajú prírodu okolo seba alebo ľudí, ktorí ich potrebujú, ale svoju pozornosť venujú odkráčaným krokom, rýchlosti a ich výkonnosti. Bez ohľadu na to, či po ceste stretnú niekoho známeho alebo kráčajú do neznáma samy.