Voľakedy bolo amatérske divadlo hádam v každom väčšom meste a profesionálne divadlá boli vo veľkých mestách- tých okresných, či krajských. Nebolo zriedkavosťou ani to , že malá dedinka mala svoje amatérske divadlo. Divadlá bývajú :
- Amatérske
- Bábkové
- Scénické
- Divadlá Čiernej mágie
- Tanečné
- Hudobné
- Naivné
Divadlá sú aj :
- Štátne slovenské
- Štátne národnostné
- Súkromné
Známe sú amatérske divadelné súbory zo Sabinova, Šarišských Michalian, Raslavíc, Levoče, Nitry, Humenného , Piešťan, Krupiny, Sniny a mnoho ďalších, ktoré prinášajú radosť rodákom a nie len im. Prinášajú na dosky divadiel svetovú, slovenskú aj vlastnú tvorbu. Ide vždy o skupinku „zanietencov“. Po práci sú títo ľudia ochotní stretnúť sa a nacvičovať dlhé hodiny. Na kolene ,a to do slova, vyrábať kulisy či dobové oblečenie. Obdivujem týchto nadšencov .
Štátne divadlá sú v Bratislave , v Košiciach, v Prešove, v Banskej Bystrici, v Nitre a v mnohých iných mestách. Nenesú všetky v svojom názve slovo „štátne“ ale sú financované z verejných zdrojov. Teda štátnych. Teda z peňazí nás všetkých. Uvádzajú na svojich hlavne domovských scénach vynikajúco spracované aj fantasticky odohrané divadelné kusy. Čo mi ale nesmierne vadí je to, že majú dlhé divadelné prázdniny.
V čase, keď na Slovensko prichádza najviac turistov ,aj našincov žijúcich v zahraničí – vtedy sú prázdniny. Či je to vo vianočnom období, alebo v lete. Také dlhé prázdniny nemajú ani učitelia a to im ich vyčítame. Keby tieto divadlá mali zarobiť na seba a nenaťahovali by ruku smerom k štátnemu rozpočtu – potom by sa určite správali inak. Zrazu by také prázdniny nemali a pohli by sa častejšie z domovskej scény do menších miest. Aj z peňazí týchto ľudí sú predsa platení. Súhlasím s tým, že je potrebné financovať divadlá – ale vážení divadelníci aj vy pristupujte k divadlu tak ako by bolo vaše, ako by ste sa správali, keby bolo súkromným.